V í t a j n a m o j e j s t r á n k e . . .
,, Pod ťarchou nášho slabého pohľadu je tu nočná obloha so svojimi hlbinami a nadaľej vo dne v noci prehlbuje nové priepasti žiarivých tajomstiev závratnej kupoly.
A žili by sme v strachu z miliárd Damoklových mečov, keby sme nad svojimi hlavami necíti poriadok, krásu, pokoj - a ľahostajnosť - tohto nesmierneho veľdiela. Vzdušná, plastická nebeská architektúra sa nám javí a to dôveryhodnejšia, keď vieme, že nemá nič spoločné so stavbou pozemskou. Tá, hoci je nová, pomyšľa na svoj zánik. Nebeská konštrukcia je stavaná na čas bez konca či začiatku, v nekonečnom priestore bez obmedzenia...´´
Jules Supervielle (1884 - 1960) - úryvok z Nebeských rytmov